BLACKHOLE.sk

Monika Tódová, zvaná populárne v kruhoch žurnalistov aj „žemla“ opäť raz hviezdi. Opätovne preukazuje buď svoje nadštandardné schopnosti, alebo viac ako dobré vzťahy s prokuratúrou (či inými štátnymi orgánmi). V dnešnom SME sa totiž objavil krátky článoček s názvom „Hackerov za útok na NBÚ odsúdili“, ktorý nájdete na http://pocitace.sme.sk/c/5021190/hackerov-za-utok-na-nbu-odsudili.html. Ako to už s touto osôbkou tradične býva, je pozoruhodné, že túto informáciu dostala skôr, ako bol trestný rokzaz doručený všetkým, ktorých sa týka a ktorým má byť podľa zákona doručený.

Haloooooo, wake up Monika, nie je to trochu trápne nápadné, takto opakovane dostávať informácie v predstihu? Čo si o Vás pomysli kolegovia z redakcie, teda okrem toho čo si už o Vás myslia ;-)

K celej kauze hodím iba pár poznámok. Spis má viac ako 1000 strán, pre informáciu. Obžaloba došla podľa článku Moniky Tódovej na Okresný súd Bratislava V okolo 19. augusta, lebo v tento deň o tom už stihla napísať (viď tu a tu) . Prezenčná pečiatka na obžalobe by dokázala záhadu objasniť. Netreba však byť žiaden lúmen, aby bolo jasné že túto informáciu naša drahá žurnalistka dostala v balíku.

Čo sa týka spisu, ktorý má viac ako 1000 strán, naštudovať a preštudovať takúto haldu papiera za tak krátky čas si vyžaduje skutočne nadľudské úsilie, najmä ak treba hodnotiť dôkazy a problematiku okolo počítačov o ktorej si trúfam povedať že priemerný slovenský sudca nevie viac ako bežný používateľ.

Rozhodnutie trestným rozkazom (kuk § 353-357 Trestného poriadku) má istú výhodu v tom, že ho možno vydať bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní, to však za podmienky ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi (§ 353 ods. 1 in fine). Obávam sa, že tak jasné to v tejto kauze nie je. Rozhodnúť trestným rozkazom je pohodlné aj preto, že netreba rozhodnutie odôvodňovať.

Je veľmi trápne, ak sa v trestnom konaní nekomunikuje štandardne, ale prostredníctvom posla a celoštátneho denníka. Myslím si, že by sa už mohlo prejsť na štandardný spôsob doručovania v súlade s trestným poriadkom. Okrem toho, je very funny, že trestný rozkaz ešte nebol doručený všetkým. Niekto teda bude po prečítaní dnešného článku mať právo byť naštvatý. Byť ja na jeho mieste, oznámenie o doručení zásielky nechám dostatočne dlho odležať (evil grin).

Samozrejme, ako to už obyčajne býva, článok predstavuje trochu skreslený a jednostranný pohľad na vec. Monika Tódová totiž akosi pozabudla kontaktovať obžalovaných. Informácia o tom, že sa obžalovaní odmietli k tomu vyjadriť je iba obyčajný alibizmus. Monika, spravila ste chybu - keďže podľa dostupných informácií ste nikoho z nich nekontaktovala. Na druhej strane je otázka, či by jej chceli tí dvaja obžalovaní niečo povedať aj mimo súdu, to všetko ku veciam čo považujú za nepreukázané. Každý rozumný advokát by klientovi prešil ústa hrubým povrazom.

No a samozrejme, treba pustiť aj trochu šťavy. Z obžaloby je zrejmé, aký heslový bordel bol na NBÚ v roku 2006:

"Na druhej strane z hľadiska skúmania závažnosti prečinu v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona je potrebné osobitne zdôrazniť, že ponechanie pôvodne testovacieho inkriminovaného prístupového hesla z roku 2001 „nbusr 123" zamestnancami NBU v prevádzke aj v čase hackerského úroku, t.j. do apríla 2006, bolo flagrantným porušením zásad počítačovej bezpečnosti a táto skutočnosť do značnej miery prispela k úspešnosti tohto útoku, čím zároveň táto okolnosť, za ktorej bol čin spáchaný značnou mierou znižuje závažnosť stíhaných prečinov. V kontexte ďalších skutočností daných § 10 ods. 2 Trestného zákona (najmä spôsobu vykonania činu, jeho následkov a miery zavinenia páchateľov) je však závažnosť tohto činu vyššia ako nepatrná."

P.S.: "hajzel z Komjatic" sa má vraj ešte stále dobre, aj keď si na túto tému jeho spolupracovníci robia z neho bohapustu srandu. Ale odstup troch rokov hádam hrany už zabrúsil.