BLACKHOLE.sk

Určite ste už počuli o filesystéme ZFS od spoločnosti Sun Microsystems. V tomto blogu si ukážeme praktické ukážky - zaobchádzanie s poolmi a filesystémami. Cieľom tohto blogu nie je pojednávať o technickej vyspelosti ZFS a iných filesystémov.

Systém na ktorom som predvádzal príklady:
SunFire V250 Solaris 10 update 2 (6/06)

slovník pojmov

dataset: spoločné meno pre tieto ZFS objekty: clones, file systems, snapshots, volumes.
Každý dataset je identifikovaný jedinečným menom v ZFS namespace. Datasety je možné identifikovať na základe tohto formátu zápisu:
pool/path[@snapshot]

clone: zapisovateľný file systém, ktorého prvotný obsah je rovnaký ako obsah datasetu z ktorého bol vytvorený

filesystem: dataset, ktorý obsahuje štandardný POSIXový filesystém

pool: logická skupina zariadení (devices) popisujúcich usporiadanie a fyzickú charakteristiku dostupného úložného miesta. Miesto pre datasety je alokované z poolu.

snapshot: read-only obraz filesystému alebo zväzku (volume) v danom čase.

volume: dataset použitý k emulácii fyzického zariadenia (device). Napríklad môžete použiť ZFS volume ako swap.

Praktické použitie

kedže mám na testy jeden disk, tak si budeme ukazovať jednotlivé ukážky len na ňom.
73 GB SCSI disk som rozdelil na sedem rôzne veľkých partícií (na nich si budeme okrem iného simulovať viac diskov v systéme :)):
Disk s ktorým pracujeme je c0t1d0sX (kde X je číslo partície)

Začnime teda tým najjednoduchším a vytvorme si pool z jediného device:
# zpool create stuff c0t1d0s0

použitím tohto príkazu vytvoríme pool s názvom stuff o veľkosti 2 GB.
Máme teda pool:

a príkaz automaticky vytvoril na poole aj filesystém s mountpointom:

Čo v prípade, že chceme veľkosť poolu zvačšit?

Nový filesystém z existujúceho poolu
Keďže filesystém ZFS má veľa možností nastavenia (napr. kompresia, kvóty a pod.), môžeme chciež mať viac filesystémov v jednom poole. Vytvorme filesystém pre úživateľa user1

Ako vidíte, jednotlivé filesystémy si navzájom miesto v poole zdieľajú. Keďže chcem, aby užívateľ user1 mal 100 MB kvótu, použijem tento príkaz:

Ak sme slušní, môžeme túto kvótu aj garantovať (Vidíme, že obsadené miesto na celom poole sa zvýšilo o rezervovanú veľkosť pre filesystém user1):

Samozrejme užívateľovi user1 sa 100 MB môže zdať málo a keďže sme dobromilní, môžeme mu nastaviť kompresiu:
# zfs set compression=on stuff/user1

Takto si môžeme pozrieť compressratio filesystému (keďže nemáme na filesystéme žiadne dáta, ratio je len 1.00):

Raid1 - mirror
Vďaka tomu, že nemám na testovanie dva rovnaké disky a ani dve rovnaké partície, budem musieť improvizovať. ZFS našťastie dokáže mirrorovať aj disky (partície), ktoré nie su rovnaké:

Samozrejme, že veľkosť zrkadleného poolu sa odvíja od najmenšieho člena mirror poolu:

Raid10 (mirror + stripe)
Príkaz v podstate rovnaký ako v prípade obyčajného mirroru, akurát ho rozšírime o ďalší mirror:

Raid5? Nie, raidz!
ZFS podporuje niečo podobné ako raid-5 avšak ponúka lepšiu distribúciu parity (než obyčajný raid5) a eliminuje takzvanú “Raid5 write hole” kedy sa parita a dáta v prípade výpadku prúdu stávaju nekonzistentnými.

nezabúdajme na to, že stále pracujeme s rôznymi veľkosťami partícií, tak sa nám môže na prvý pohľad zdať čudná veľkosť výsledného poolu.

Rušíme pooly a filesystémy

V prípade, že filesystém, ktorý rušíme má dedičné filesystémy, môžeme použiť

Pool zničíme príkazom (pozor, ked ničíme pool, tak sa neberie ohľad na existujúce filesystémy v poole)

To by bolo pre základ všetko, niekedy nabudúce si povieme o ZFS Snapshotoch a ZFS ACL.

Prosím berte na vedomie, že tento blog zápis neobsahuje kompletnú prácu so ZFS - naozaj nie je a nebolo mojim cieľom prepisovať Administration guide :)