BLACKHOLE.sk

„Mno, tak som sa opäť raz zobudil do kamerového dňa. Prečo kamerového? Tak to asi pochopí každý. Rozlepil som oči a už na mňa hľadí webcam z monitora. Skypnem frajerke, že žijem, odbijem si rannú rutinu a šup ho do výťahu. Žmurk, žmurk moja druhá kamera v priebehu prvej rannej polhodinky. V hornom rohu výťahu. V dolnom by asi bola na nič (ehm, hoci možno ani nie). Päť krokov z výťahu a zasa drobnohľad. Kamera pred panelákom, tak tej asik fakt nič neunikne, no neva, aspoň si tam ťažké fetky nevaria sračky v lyžičkách. Kráčam ďalej, keď tu zrazu fičím pod dozorom kamery, čo zo semafóra dozerá na zastávku električiek. Ani sa nenazdám a už sa v jednej tlačím pri extrémne navoňanej dievuške, až sa mi oči krížia. Škuľavo zoomujej na divný nápis o kamerách a monitorovaní a hoci žiadnu neviem nájsť, aj tak je jasné, že na mňa nejaká v tej eline pozerá. Konečne vonku. Pár krokov a už ma zdraví kamera na vchode do budovy môjho skvelého zamestnávateľa. Jej sestra ma zasa čaká v kancli. Proste úžasné výdobytky techniky. Na náhody neverím, tak keď mi 10 sekúnd po tom, ako si sadnem, volá šéf. Je mi jasné, kto sa tak hovädsky nudí, že na tej kamerke visí. Bežím na trojhodinovú videokonferu, keď „matka“ zavolá „dcéruška“ sa klepe od generála až po pešiakov. Obed na terase blízkej reštiky mi opäť raz spríjemňuje nemý spoločník jednooký a cestou domov po práci zažívam tie isté kamerové orgie, čo aj ráno, len odzadu. Pridať k tomu môžem ešte to, že som sa zastavil v banke a u mobilného operátora. Kto na mna pri tom všetkom dozeral, Vám asi nemusím hovoriť. V posteli, keď v noci neviem zaspať, počítam kilometre pások s mojim xichtom a megabajty videí, na ktorých sa škerím.“

Konšpiračný paranoidný príbeh? Možno :-)

Technicky nemožné? To isto nie :-)

Nebolo by to náhodou nelegálne? Nuž za dodržania niektorých, ani nie príliš obmedzujúcich zákonných podmienok, je to vcelku kóšer.

Ako je to sakra možné? Nuž takto::::::::::

Okrem videotelefonovania máme v tomto príbehu po právnej stránke 4 druhy monitorovania kamerovými systémami:
# monitorovanie súkromných priestorov;
# monitorovanie priestorov prístupných verejnosti;
# monitorovanie podľa špeciálnych zákonov;
# monitorovanie zamestnanca zamestnávateľom.

Monitorovanie súkromných priestorov stojí na tom, že doma si robím čo chcem, ale vo vzťahu k iným ľuďom treba mrknúť aj do Občianskeho zákonníka na § 12: „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.“. Po splnení účelu sa očakáva likvidácia záznamov.

Monitorovanie priestorov prístupných verejnosti rieši zákon o ochrane osobných údajov. Stačí splniť niekoľko požiadaviek a môžeme vešať kamery kade-tade. Pod ne dáme pár nápisov, že „Tento priestor je monitorovaný kamerovým systémom“ a môžeme točiť. Treba len dodržať účel monitorovania a použitia záznamov a do siedmych dní ich zmazať.

Monitorovanie podľa špeciálnych zákonov, to máme napríklad tie banky. Zákon o bankách im umožňuje monitorovanie bez potreby označiť priestory a stórovať ich môžu aj 12 mesiacov, pokiaľ sa nepoužijú políciou.

A čo sa týka monitorovania zamestnancov zamestnávateľom, zákonník práce sa po poslednej novele obul aj do tejto témy. V článku 11 je to síce hore nohami, ale v konečnom dôsledku to znamená, že ak sú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činností zamestnávateľa, tak zamestnanca možno sledovať, ale musí byť na to upozornený. Po dosiahnutí účelu záznamy mažeme, no tak ako tak, niekedy to monitorovanie predsa len ide.

IMHO k tomu stačí dodať, že pri trochu blbej hviezdnej konštelácii môže ktokoľvek z nás mať nejeden takýto sakramentsky hnusný kamerový deň.

Nech nás, ale takéto dni obchádzajú.

Nech žije súkromie :-).