BLACKHOLE.sk

Táto otázka je dosť široká a je potrebné sa do nej pustiť zrejme na viackrát. Celá Európa už dobrých pár rokov hovorí o niečom čomu nadáva "balanced approach“, teda čosi ako rovnovážny či vyvážený prístup. Vyváženosť by v tomto prípade mala nastať medzi ochranou súkromia (kam patrí nepochybne aj ochrana osobných údajov) a právom na bezpečnosť, ktoré je reprezentované rozviazanými rukami policajných a súdnych orgánov (bojovníkov proti kriminalite a v tom najhoršom prípade terorizmu) a v niektorých prípadoch tiež tajných služieb.

A v čom spočíva celý problém? Najskôr v tom, že ten „balance“ je niečo takmer imaginárne. Všade sa o ňom hovorí, no nikto ho ešte nevidel. jj :-), robím si srandu, veď ani nemohol. Vo všeobecnosti sa zo všade ozývajú hlasy z troch táborov. Dve vetvy sú trošku radiálne a poväčšine si hudú svoje (jedna absolútnu ochranu súkromia a druhá neobmedzené práva orgánom bojujúcim proti kriminalite a terorizmu). Tá tretia tichšia vetva uznáva obe potreby a hlása názor, že je potrebné nevzdávať sa práva na ochranu súkromia, ale zároveň aj fungovať a žiť v bezpečnom priestore.

No a to sme sa dostali do bodu, keď sme „objavili“ (ono je to už známe roky rokúce) východisko pre tvorbu legislatívy v tejto oblasti. Podľa mnohých dokumentov, ktoré boli na pôde EÚ vyprodukované viacerými dozornými orgánmi a tiež pracovnými skupinami, ktorých je tam neúrekom by mal byť zásah bojovníkov proti terorizmu do práva na ochranu súkromia a osobných údajov v prvom rade zákonný a odôvodnený. Zákonnosť by mala stáť a padať na kvalitnej legislatíve a odôvodnenosť na objektívnej spoločenskej potrebe, keď verejný záujem na bezpečnej spoločnosti v určitom okamihu preváži nad záujmom jednotlivca čím sa vytvorí priestor na zásah do jeho práv.

Toľko také malé právno-filozofické intro k tejto téme. Snáď to v ďalších príspevkoch na drobné rozmením aj v praktickej rovine aj z pohľadu IT sveta. Toto je len tak na úvod aby som sa naučil robiť s týmto blogom :-).