"Čo bolo vašim cieľom počas Čarodejníckej Vojny?" povedal Harry. "Mám na mysli, čo..." hlas mu zakolísal. "Čo bolo zmyslom celej tej veci?" Jeho mozog neustale opakoval, Prečo, prečo, prečo Lord Voldemort...

Profesor Quirrell zdvihol obočie. "Povedali ti o Davidovi Monroeovi, je tak?"

"Áno, boli ste David Monroe a Lord Voldemort zároveň, počas Čarodejníckej Vojny, tomu som porozumel. Zabili ste Davida Monroea, prestrojili ste sa zaňho a vyvraždili ste jeho rodinu aby si nemal kto všimnúť prípadné odlišnosti..."

"Vskutku."

"Plánovali ste mať pod kontrolou tú stranu Čarodejníckej Vojny, ktorá vyhrala, nezáležalo ktorá. Ale prečo musel byť jednou stranou Voldemort? Ja, ja mám na mysli, nebolo by jednoduchšie získať podporu verejnosti ako niekto... niekto menej Voldemort?"

Profesorova drtička vydala neobvykle hlasný žuch keď rozdrtila krídla bieleho motýľa a zmiešala ich s ďalším kvetom zvončeka. "Plánoval som," povedal profesor Quirrell drsne, "aby Lord Voldemort prehral proti Davidovi Monroeovi. Nedostatok tej stratégie bola absolútna úbohosť..." Profesor Quirrell sa zastavil. "Nie, rozprávam ten príbeh neusporiadane. Počúvaj, chlapče, keď som uspel vo svojom najväčšom projekte a dosiahol vrchol svojich síl, dospel som k tomu, že nastal čas, aby som vzal politickú moc do svojich rúk. Bolo by to nepraktické, to určite, a zabralo by mi to čas spôsobom, ktorý nie je veľmi príjemný. Ale vedel som, že muklovia eventuálne zničia svet, alebo budú viesť vojnu proti čarodejníkom, alebo oboje, a ak som nechcel večnosť blúdiť prázdnym a nudným svetom, musel som s tým niečo robiť. Keď už som konečne bol nesmrteľný, potreboval som novú ambíciu, ktorá by zamestnala môj čas, a zabrániť muklom aby všetko zničili vyzeral ako vhodný projekt, veľkosťou aj obtiažnosťou. Je to pre mňa zdroj nekončiaceho pobavenia, fakt, že práve ja zo všetkých ľudí som jediný, kto niečo naozaj robí, aby predišiel tomu koncu. Aj keď sa domnievam, že smrteľníkom to dáva zmysel, nestarať sa o koniec svojho sveta - prečo by aj mali, keď aj tak nakoniec zomrú, a takto si môžu aspoň ušetriť čas nerobením vecí, ktoré sú obtiažne a zdĺhavé? Ale už odbočujem. Videl som Dumbledoreov vzostup k moci potom, keď porazil Grindelwalda, a tak som myslel, že urobím to isté. Davidovi Monroeovi - nepríjemnému idiotovi z môjho ročníka zo Slizolinu - som sa pomstil dávno predtým. Tak som sa rozhodol vziať mu aj jeho identitu, a zbaviť sa jeho rodiny aby som sa stal dedičom jeho rodu. A rozmyslel som si aj mocného nepriateľa pre Davida Monroea, najdesivejšieho Temného Pána akého si ľudia vedia predstaviť, nepredstaviteľne chytrého, oveľa nebezpečnejšieho ako Grindelwald, pretože jeho inteligencia by bola vylepšená vo všetkých smeroch, v ktorých Grindelwald schybil alebo bol sebazničujúci. Temného Pána, ktorý by bol neprekonateľne prefíkaný v ničení aliancií ktoré proti nemu bojujú, Temného Pána, ktorý by kázal najhlbšiu lojalitu u svojich nasledovníkov rétorickými schopnosťami. Najhrozivejšieho Temného Pána, ktorý kedy ohrozoval Britániu alebo svet, toho mal David Monroe poraziť."

Profesorova drtička zasiahla kvet zvončeka a potom iný bledý kvet dvoma dalšími nárazmi. "Ibaže, aj keď som počas svojich ciest občas hral rolu Temného Čarodejníka, nikdy som si neadoptoval identitu úplného Temného Pána, s poddanými a politickým cieľom a všetkým ostatným. Nemal som prax, a poznal som príbeh Temnej Evangel a pohromu jej prvého verejného vystúpenia. Podľa toho, čo povedala neskôr, chcela sa pomenovať Chodiacou Katastrofou a Apoštolom Temnoty, ale vo vzrušení z toho momentu sa namiesto toho predstavila ako Apostrofa Temnoty. Potom musela zruinovať celé dve dediny, kým ju vôbec niekto začal brať vážne."

"Takže ste sa rozhodli najprv urobiť experiment v malom merítku," povedal Harry. Na chvíľu v ňom začala vzrastať nevoľnosť, pretože v tom momente Harry pochopil, videl svoj odraz, ďalší krok by Harry urobil úplne rovnako, keby v ňom nebola žiadna stopa po etike a morálke, keby bol vnútri tak prázdny. "Vytvorili ste jednorázovú identitu, aby ste sa naučili a získali prax, a vychytali chyby."

"Áno. Predtým ako som sa mal stať skutočne hrozivým Temným Pánom, proti ktorému by David Monroe mohol bojovať, som, kvôli získaniu praxe, vytvoril osobu Temného Pána so žiarivými červenými očami, zbytočne krutého k svojim služobníkom, usilujúceho o politické ciele nahej osobnej ambície spolu s ideou čistokrvnosti, ako ju argumentujú ožrani v Zašitej Uličke. Moji prví služobníci boli najatí v krčme, dostali plášte a masky v tvare lebky, a mali sa predstaviť ako Smrťožrúti."

Pocit nevoľnosti sa prehĺbil, na dne Harryho žalúdka. "A nazvali ste sa Voldemortom."

"Presne tak, Generál Chaos," uškŕňal sa Profesor Quirrel spoza kotlíka. "Chcel som vytvoriť anagram na svoje meno, ale to by fungovalo iba ak by príhodne moje stredné meno bolo Marvolo, a to by už bolo príliš. Naše stredné meno je Morfin, ak si zvedavý. Ale odbočujem. Myslel som si, že Voldemortova kariéra bude trvať iba zopár mesiacov, maximálne rok, kým aurori nepochytajú jeho služobníkov a Temný Pán sa nestratí. Ako si si už uvedomil, nesmierne som precenil svojho súpera. A nedokázal som sa celkom donútiť mučiť svojich poddaných, keď mi priniesli zlé správy, bezohľadu na to, čo robia Temný Pánovia v príbehoch. Nedokázal som odargumentovať princípy čistokrvnosti tak nesúvisle, ako ožrani zo Zašitej Uličky. Nesnažil som sa o nič chytré, keď som poslal svojich služobníkov na ich misie, ale tiež som im nedával nezmyselné príkazy..." Profesor Quirrell sa smutne uškrnul, úškrnom, ktorý by sa v inom kontexte mohol nazvať šarmantným. "Mesiac potom sa mi poddala Bellatrix Blacková, a po dalších troch mesiacoch so mnou nad pohárikmi drahej Ohnivej Whiskey vyjednával Lucius Malfoy. Povzdychol som si, stratil všetku nádej v čarodejníkov, a začal ako David Monroe bojovať proti Lordovi Voldemortovi."

"A čo sa potom..."

Na Profesorovej tvári sa zjavil hnev. "Absolútna neadekvátnosť každej jednej inštitúcie v civilizácii magickej Británie, to sa stalo! Nedokážeš to pochopiť, chlapče! Ja to nedokážem pochopiť! Jeden to musí vidieť na vlastné oči a aj tak sa tomu nedá uveriť! Možno si si všimol u svojich spolužiakov, ktorí rozprávali o tom, čo robia ich príbuzní, traja z každých štyroch spomenú nejakú prácu v tej alebo onej časti Ministerstva Mágie. Divíš sa, ako môže krajina zamestnať troch zo štyroch svojich obyvateľov v byrokracii? Odpoveď znie, že keby sa nesnažil každý z nich zabrániť v práci tomu druhému, nezostalo by im na práci nič! Aurori boli kompetentní ako individuáli, bojovali proti Temných Čarodejníkom, a iba najlepší z nich prežili, aby mohli trénovať nových brancov, ale ich vedenie bolo úplne rozbité. Ministerstvo malo tak plné ruky práce preposielaním rôznych dokumentov, že krajine nezostala žiadna efektívna opozícia na Voldemortove útoky okrem mňa, Dumbledorea a zopár netrénovaných dobrovoľníkov. Zbabelý, nekompetentný lenivec Mundungus Fletcher bol považovaný za kľúčový prínos do Fénixovho Rádu - pretože, keďže bol nezamestnaný, nepotreboval si deliť čas s inou prácou! Skúšal som zoslabovať Voldemortove útoky, aby som zistil, či bolo vôbec možné, aby prehral, a Ministerstvo naňho pridelilo menej Aurorov! Prečítal som Maovu Malú Červenú Knihu, trénoval som svojich Smrťožrútov partyzánske techniky - zbytočne! Absolútne zbytočne! Útočil som na celú čarodejnícku Britániu a v každom jednom prípade nás v počte bolo viac, ako ich! V zúfalstve som prikázal Smrťožrútom systematicky vyvraždiť každého nekompetentného idiota z Oddelenia presadzovania Magického Práva. Jeden úradník za druhým brali vyššie pozície, napriek osudu ich predchodcov, natešene si šúchali ruky z vyhliadky karierného postupu. Každý jeden z nich si myslel, že s Lordom Voldemortom stranou uzavrie nejakú dohodu. Zabralo nám sedem mesiacov, kým sme si vyvraždili cestu cez všetkých, a žiaden Smrťožrút sa nikdy nespýtal prečo sa vôbec snažíme! A potom, napriek tomu, že riaditeľom sa stal Bartemius Crouch a Amelia Bonesová Hlavnou Aurorkou, stále to bolo málo. Bol by som lepšie bojoval sám. Dumbledoreova pomoc nebola hodná jeho morálnej zdržanlivosti, a Crouchova pomoc nebola hodná jeho rešpektu k zákonu." Profesor Quirrell zažal oheň pod elixírom.

"A nakoniec," povedal Harry skrze svoje zlomené srdce, "ste si uvedomili, že ako Voldemort ste sa jednoducho viac bavili."

"Je to najmenej nepríjemná rola, ktorú som kedy hral. Keď Lord Voldemort povie, že niečo sa musí urobiť, ľudia ho poslúchnu hneď a bez debaty. Nemusel som potlačovať svoj impulz použiť Cruciatus na idiotov - konečne to bola súčasť role. Ak mi tú hru niekto náhodou robil menej príjemnou, povedal som iba Avadakedavra, bezohľadu na to, či to bolo strategicky múdre, a nikdy viac ma neobťažoval." Profesor Quirrell ležérne rezal malého červa na kúsky. "Ale svoje skutočné zjavenie som dostal v jeden deň, ked som sa ako David Monroe pokúšal získať povolenie na vstup pre jedného inštruktora bojových taktík, a jeden ministerský úradník, samoľúbo sa usmievajúc, mi ho odmietol dať. Opýtal som sa ho či rozumie tomu, že toto opatrenie má zachrániť jeho život, a on sa usmial ešte viac. A potom, v zúrivosti som odhodil masky a opatrnosť, použil som Legilimenciu, ponoril som prsty do tej stoky jeho idiotskej mysle a vytrhol z nej pravdu. Nerozumel som tomu a chcel som tomu porozumieť. Donútil som jeho malý úradnícky mozog prežiť alternatívne situácie, aby som videl ako by reagoval, keby to bol Lucius Malfoy, alebo Lord Voldemort, alebo Dumbledore na mojom mieste." Profesorove ruky spomalily, keď delikátne šúpal kúsky z kusu sviečkového vosku. "Čo som v ten deň konečne pochopil je komplikované, chlapče, a to je dôvod, prečo som tomu nerozumel skôr. Napriek tomu sa to tebe pokúsim vysvetliť. Dnes viem, že Dumbledore nestojí na vrchole sveta, aj keď je Najvyšší Čarodej Medzinárodnej Konfederácie Čarodejníkov. Ľudia Dumbledorea kritizujú otvorene, pyšne do jeho tváre, tak, akoby sa nikdy neodvážili kritizovať Luciusa Malfoya. Ty si sa k Dumbledoreovi správal nezdvorilo a bez rešpektu, chlapče, vieš, prečo si tak konal?"

"Ja... nie som si istý," povedal Harry. Vzory vedomia Toma Riddla v Harryho mozgu boli zjavnou hypotézou.

"Vlci, psy, dokonca aj sliepky medzi sebou bojujú o dominanciu. Čo som konečne v ten deň z mysle toho úradníka pochopil, bolo, že preňho Lucius Malfoy je dominantný, Lord Voldemort je dominantný, a David Monroe a Albus Dumbledore nie sú. Hlásením sa k strane dobra a svetla sme sa spravili neohrozujúcimi. V Británii má Lucius Malfoy dominanciu, pretože môže vyžiadať naspäť pôžičky, alebo poslať ministerských byrokratov na tvoj obchod, alebo ťa ukrižovať v Dennom Prorokovi, keby si proti nemu šiel otvorene. A najmocnejší čarodejník na svete nemá dominanciu, pretože každý vie, že on je," pery Profesora Quirrella sa skrútili, "hrdina z rozprávky, vždy pokorný a príliš skromný na pomstu. Povedz mi, chlapče, videl si niekedy drámu, kde hrdina, predtým, než išiel zachrániť krajinu, žiadal toľko zlata, koľko dostane obhajca na súde?"

"V muklovskej fikcii bolo veľa takých hrdinov, Han Solo napríklad..."

"V čarodejníckých príbehoch to tak nie je. Všetko sú to pokorní hrdinovia ako Dumbledore. Je to fikcia mocného otroka, ktorý nidky skutočne neprerastie nad teba, nikdy nebude žiadať rešpekt, nikdy si nebude pýtať peniaze. Už chápeš?"

"Ja... myslím že áno," povedal Harry. Frodo a Samwise z Pána Prsteňov boli príkladom kompletne neohorzujúceho hrdinu. "Vravíte, že takto sa ľudia pozerajú na Dumbledorea? Neverím, že Rokfortskí študenti ho vnímajú ako hobita."

"V Rokforte Dumbledore potrestá niektoré priestupky, a preto sa ho do určitej miery boja - aj keď aj študenti sa mu posmievajú, a nie len šeptom. Mimo tento hrad je Dumbledore iba na posmech, začínajú ho volať bláznom, a on idiot tú rolu zahral ako cvičená opica. Postav sa do role hrdinu z príbehov, a ľudia ťa budú vnímať ako otroka, na ktorého služby majú nárok a u ktorého sa môžu baviť tým, že ho budú kritizovať - pretože je to predsa výsada pánov sedieť a volať pomocné rady pracujúcim otrokom. Iba v príbehoch starovekých Grékov, keď ešte ľudia boli menej sofistikovaní vo svojich bludoch, môžeš vidieť hrdinu, ktorý má zároveň vysoké postavenie. Hector alebo Aeneas, to boli hrdinovia, ktorí si zachovali svoje právo pomstiť sa tým, ktorí ich urazili, mohli žiadať zlato a šperky ako odmenu za svoje služby bez toho, aby sa hocikto pohoršoval. A ak Lord Voldemort ovládne Britániu, potom sa môže znížiť a prejaviť šlachetnosť a milosť, a nikto nebude jeho dobrovôľu brať ako samozrejmosť, či naňho volať rady, ak sa im nebude úplne páčiť, čo robí. Keď vyhrá, bude mať pravý rešpekt. V ten deň na Ministerstve som pochopil, že tým, že som závidel Dumbledoreovi, som prejavil rovnakú nerozumnosť, ako on sám. Ty by si mal vedieť, že je to tak, chlapče, pretože ty sám si sa cítil voľnejší kritizovať Dumbledorea, než by si sa kedy odvážil kritizovať mňa. Stavím sa, že dokonca aj v tvojich myšlienkach, pretože inštinkt má hlboké korene. Vedel si, že to nie je múdre, posmievať sa mocnému a mstivému Profesorovi Quirrellovi, ale že nie je žiadna cena na zaplatenie pri nerešpektovaní slabého a neškodného Dumbledorea."

"Ďakujem vám," povedal Harry skrz bolesť, "za túto cennú lekciu, Profesor Quirrell, vidím, že máte pravdu o tom čo moja myseľ robila." Aj keď spomienky Toma Riddla pravdepodobne tiež niečo mali s tým, ako Harryho hnev niekedy bezdôvodne vyšľahol na Dumbledorea, Harry taký nebol u Profesorky McGonagallovej... ktorá mala moc odoberať fakultné body a nebola okolo nej Dumbledorovea aura tolerancie... Nie, stále to bola pravda, Harry by bol býval oveľa viac zdvorilý, aj vo svojich myšlienkach, keby nevyzeralo bezpečné byť k Dumbledoreovi neúctivý.