Aj najsilnejší artefakt môže byť porazený protiartefaktom menšej moci, ktorý je ale špecializovaný.

Toto Profesor Obrany povedal Harrymu po tom, čo pred jeho nohy hodil Pravý Plášť Neviditeľnosti.

Zrkadlo Dokonalého Odrazu má moc nad tým, čo je v ňom odrazené, a hovorí sa, že táto moc je nenapadnuteľná. Ale keďže Pravý Plášť Neviditeľnosti vytvára perfektnú neprítomnosť obrazu, mal by sa tomuto princípu vyhnúť, nie pokúsiť sa ho napadnúť.

Potom nasledovala séria otázok v Parselčine, či Harry nemá v umýsle utiecť alebo urobiť niečo hlúpe, a ďalšie pripomienky, že Profesor Quirrell Harryho cíti a použil kúzla, ktorými detekuje Plášť, a drži stovky rukojemníkov plus Hermionin život.

Potom povedal Harrymu nech si oblečie plášť, otvorí dvere, ktoré stáli za uhaseným ohňom, a vojde cez ďalšie dvere do poslednej komnaty; zatiaľčo Profesor Quirrell stál ďaleko za ním, mimo výhľad z tých posledných dvier.

Posledná komnata bola osvetlená jemným zlatým svetlom, s vľúdne bielymi mramorovými stenami.

V strede miestnosti stál jednoduchý a neozdobený zlatý rám, a v ráme bol portál do ďalšej zlatým svetlom osvetlenej miestnosti, za ktorej dverami ležala ďalšia Komnata Elixírov; toto Harrymu vravel jeho mozog. Transformácia svetla toho Zrkadla bola tak dokonalá, že bola potrebná vedomá myšlienka k tomu, aby bol Harry schopný dedukovať, že miestnosť v ráme je iba odraz, a nie portál. (Aj keď by to možno bolo jednoduchšie, keby Harry nebol neviditeľný a videl v odraze sám seba.)

Zrkadlo sa nedotýkalo zeme; rám nemal žiadne nohy. Nevyzeralo to, že sa rám vznáša; vyzeralo to, že rám je zafixovaný na svojom mieste, viac pevný a menej pohyblivý ako samotné steny miestnosti, akoby bol zviazaný so vzťažnou sústavou pohybu planéty.

"Je Zrkadlo tam? Hýbe sa?" ozval sa veliaci hlas Profesora Quirrella z Komnaty Elixírov.

"Je tu," zasyčal Harry naspäť. "Nehýbe sa."

Znovu sa ozval veliaci hlas. "Prejdi okolo, za Zrkadlo."

Zo zadnej strany zlatý rám vyzeral pevne, nič neodrážal, a to Harry hlásil v Parselčine.

"Teraz si vyzleč Plášť," prikázal hlas Profesora Quirrella, ešte stále z miestnosti s elixírmy. "Okamžite mi povedz, či sa Zrkadlo otočí čelom k tebe."

Harry si vyzliekol Plášť.

Zrkadlo zostalo zviazané so vzťažnou sústavou pohybu Zeme; a tak to Harry hlásil Profesorovy Obrany.

Krátko potom počul syčanie a horenie, a potom sa vatrový fénix pretavil cez mramorovú stenu za Harrym, a okolné svetlo v miestnosti dostalo červený nádych. Profesor Quirrell nasledoval za ním, prešiel cez novovytvorenú chodbu ktorú vyrazil, jeho čierne formálne topánky nepoškodené červenou, rozpálenou podlahou, po ktorej kráčali. "No," povedal, "to sme sa vyhli jednej z možných pascí. A teraz..." Profesor Quirrell si vydýchol. "Teraz budeme premýšľať nad rôznymi stratégiami, ktorými by sme mohli Kameň dostať zo Zrkadla, a ty ich vyskúšaš; ja uprednostním, ak sa môj obraz v Zrkadle neodrazí. Úprimne ťa varujem, toto je tá časť, ktorá môže byť zdĺhavá."

"Beriem to tak, že tento problém sa nedá vyriešiť Diabolským Ohňom."

"Ha," povedal Profesor Quirrell a hýbol prútikom.

V zhone purpurového teroru sa vatrový fénix pohol dopredu, červené svetlo vrhalo na mramorové steny zvíjajúce sa tiene. Harry bezmyšlienkovo od ľaku poskočil dozadu.

Hrozivý tmavočervený oheň sa prehnal popri Profesorovi Quirrellovi, navalil sa do zadnej strany zlatého rámu Zrkadla, a zmizol akonáhle sa ho dotkol.

A potom bol oheň preč, a miesnosť viac nemala červený nádych.

Na zlatom povrchu nebola žiaden škrabanec, žiaden žiar, ktorý by označil pohltenie tepla. Zrkadlo jednoducho zostalo na mieste, nedotknuté.

Po Harryho chrbte prebehli zimomriavky. Keby hral Dungeons and Dragons, a rozprávač by mu ohlásil takýto výsledok, Harry by mal podozrenie, že to bola mentálna ilúzia, a hádzal by, že neverí.

V strede zadnej strany zlatého rámu sa objavila postupnosť rún v žiadnej známej abecede, čierne neprítomnosti svetla v tenkých líniach a krivkách, zoradené vo vodorovných riadkoch. Harrymu napadlo, že Diabolský Oheň pohltil nejakú malú zahaľujúcú ilúziu, omnoho menšie zaklínadlo, ktoré bolo k Zrkadlu pridané, aby deti nemohli prečítať tie runy...

"Ako staré je toto Zrkadlo?" skoro šeptom sa opýtal Harry.

"To nikto nevie, pán Potter." Ruka Profesora Obrany sa natiahla za runami, na jeho tvári vážny pohľad; ale jeho prsty sa nikdy rámu nedotkli. "Ale myslím, že môj odhad je rovnaký, ako váš. Hovorí sa, v niektorých legendách, ktoré môžu, ale nemusia byť výmyslami, že toto Zrkadlo odráža samo seba dokonale, a preto je jeho existencia absolútne stabilná. Tak stabilná, že Zrkadlo bolo schopné prežiť, keď boli všetky ostatné následky Atlantídy odčinené, všetky jej dôsledky odrezané z Času. Preto som bol pobavený, keď ste navrhli Diabolský Oheň." Profesor Obrany odtiahol ruku naspäť.

Aj popri všetkom ostatnom, čo sa dialo, Harry cítil úžas, ak toto bola pravda. Zlatý rám nežiaril o nič svetlejšie, nech to bolo akokoľvek úžasné odhalenie; ale mohli ste si predstaviť ísť v čase späť a späť, do civilizácie, ktorá bola urobená aby nikdy nebola... "Čo... to Zrkadlo vlastne robí?"

"Excelentná otázka," povedal Profesor Quirrell. "Odpoveď je skrytá v runách, ktoré su napísané na zadnej strane. Prečítaj mi ich."

"Nie sú v žiadnej abecede, ktorá by mi bola známa. Vyzerajú ako náhodne orientované kuracie škrabance nakreslené Tolkienovými elfami."

"Aj tak ich prečítaj. Nie je nebezpečné."

"Runy hovoria, ulovunav olo partxe enrnereh okujov selara vtuj ovs eteir zazenel dakrzv..." Harry sa zastavil, na chrbte cítil ďalšie zimomriavky.

Vedel, čo runa pre ulovunav znamenala. Znamenala ulovunav. A ďalšie runy hovorili olo partxe, až kým nedošli k enrnereh, a pokračovali pasážou, ktorá bola okujov a selara zároveň. Tú vieru cítil ako vedomosť, akoby mohol odpovedať "Áno" s presvedčivou sebaistotou, keby sa ho niekto opýtal či zazenel bolo ovs alebo eteir. Iba keď sa Harry snažil tieto koncepty priradiť k iným konceptom, vo svojej mysli nič nenašiel.

"Rozumiešš, čo sslová znamenajú, chlapče?"

"Nemysslím ssi."

Profesor Quirrell si slabo vydýchol, jeho oči neopustili zlatý rám. "Uvažoval som, či Slová Falošného Porozumenia môžu byť zrozumiteľné študentovi muklovských vied. Zjavne nie."

"Možno..." začal Harry.

Naozaj, Bystrohlavčan? povedal Slizolinčan. To skúšaš TERAZ?

"Možno by som to mohol skúsiť znova, keby som o Zrkadle vedel niečo viac." povedala Harryho bystrohlavská časť, ktorá prevzala úplnú kontrolu.

Pery Profesora Quirrella sa zdvihli. "Ako o väčšine prastarých zariadení napísali učenci dostatočne veľa lží na to, aby si dnes človek mohol byť čímkoľvek istý. Je isté, že Zrkadlo je minimálne tak staré, ako Merlin, pretože vieme, že ho Merlin používal ako nástroj. Tiež sa vie, že po svojej smrti Merlin nechal písané inštrukcie, že zrkadlo nemusí byť ukryté, napriek tomu, že malo isté schopnosti, ktoré by obyčajne mohli vzbudzovať starosti. Napísal, že berúc do úvahy to, ako snaživo bolo Zrkadlo vytvorené k tomu, aby nezničilo svet, by bolo jednoduchšie zničiť svet použitím kusa syra, než Zrkadlom."

Toto tvrdenie Harrymu neprišlo úplne ukľudňujúce.

"Niektoré ďalšie fakty o zrkadle sú osvedčené známymi čarodejmi, ktorí boli rozumne skeptický, a ktorých slovo bolo inak dokázané za spoľahlivé. Najcharakteristickejšou schopnosťou Zrkadla je vytváranie alternatívnych domén existencie, aj keď tie domény majú iba takú veľkosť, akú je možné v Zrkadle vidieť; je známe, že ľudia, a aj iné objekty, v ňom môžu byť uložené. Niekoľko autorít tvrdí, že Zrkadlo, ako jediné zo všetkej Mágie, ovláda pravú morálnu orientáciu, aj keď si nie som istý, čo by to mohlo prakticky znamenať. Od moralistov by som očakával, že kliatbu Cruciatus by nazvali ich názvom pre 'zlo', a Patronovo kúzlo ich názvom pre 'dobro'; ale nemám potuchy, o čom by si moralista myslel, že je viac morálne, ako toto. Ale tvrdí sa, napríklad, že fénixovia prišli do nášho sveta z domény, ktorá bola vyvolaná vnútri tohoto Zrkadla."

Harrymu hlavou bežali slová ako Ježiškove oči, a ďalšie, ktoré by jeho rodičia považovali za veľmi nevhodné, ale žiadne nie veľmi koherentne, keď sa pozeral na zadnú stranu toho zlatého rámu.

"Putoval som po svete a stretol som sa s veľkým množstvom príbehov, ktoré človek často nepočuje," povedal Profesor Quirrell. "Väčšina z nich mi pripadá ako lži, ale zopár v sebe malo viac zvuk histórie, ako rozprávania. Na kovovom múre na mieste, kde nikto nevkročil po storočia, som našiel napísané tvrdenie, že Atlanťania predvídali koniec svojho sveta, a usilovali sa vytvoriť zariadenie veľkej moci, ktoré by zabránilo tej neodvratnej katastrofe. Keby to zariadenie bolo dokončené, tvrdil príbeh, stalo by sa absolútne stabilnou existenciou, ktorá by odolala usmerneniu nelimitovanej mágie, za účelom plniť želania. A tiež - o tom bolo napísané, že to bola oveľa ťažšia úloha - malo zariadenie nejako zabrániť katastrofám, ktoré by každý rozumný človek od tej premisy očakával. Čo mi prišlo zaujímavé bolo to, že, podľa toho príbehu napísaného na tej kovovej stene, zvyšok Atlanťanov ignoroval tento projekt a šli svojou vlastnou cestou. Občas to bolo chválené ako vznešené verejné úsilie, ale skoro všetci ostatní Atlanťania si našli viac zaujímavé veci na robenie, než pomôcť. Dokonca aj Atlantskí šlachtici ignorovali prospekt, že niekto mimo nich získavá nenapadnuteľnú moc. Menej skúsený cynik by predpokladal, že toto ich záujem získa. S relatívne malou podporou sa tých zopár rádoby strojcov tohoto zariadenia namáhalo v pracovných podmienkach, ktoré neboli ani tak dramaticky obtiažne, ako nezmyslene nepríjemné. Nakoniec čas vyprchal a Atlantída bola zničená, a toto zariadenie ďaleko od toho, aby bolo dokončené. Rozpoznávam isté ozveny mojich vlastných skúseností, ktoré človek často nevidí vo vymyslených príbehoch." Úškrn v tom suchom úsmeve. "Ale možno je to iba moja osobná preferencia pre jeden príbeh spomedzi stovky iných legiend. Uvedomuješ si ale ozvenu Merlinovho tvrdenia o tom, že tvorcovia Zrkadla ho sformovali tak, aby svet nezničilo. Najviac dôležité pre naše zámery by to ale vysvetľovalo, prečo má Zrkadlo doteraz neznámu schopnosť, ktorú, zdá sa, vyvolal Dumbledore s Perenellou, aby komukoľvek, kto pred neho predstúpi, ukázalo ilúziu sveta, v ktorom jedna z jeho túžob je splnená. Je to ten druh rozumného opatrenia, ktoré by jeden zabudoval do zariadenia splňujúceho želania, ktoré nemajú spončiť katastrofou."

"Vau," zašepkal Harry, a myslel to vážne. Toto bola Mágia s veľkým M, druh Mágie, o ktorej ste čítali v knihe Takže Sa Chceš Stať Čarodejom, nie iba kolekcia náhodných fyzikálne zákony porušujúcich trikov, ktoré možete robiť s prútikom.

Profesor Quirrell rukou ukázal na zlatý rám. "Posledná vlastnosť, na ktorej sa väčšina príbehov zhodne, je, že akokoľvek neznámy je spôsob dávať Zrkadlu inštrukcie - k tomu Kľúču neexistujú žiadne presvedčivé príbehy - Zrkadlu nemôže byť príkázané, aby reagovalo na individuálnych ľudí. Nie je možné, aby Perenelle Zrkadlu prikázala 'vráť Kameň iba Perenelle'. Dumbledore nemôže kázať 'daj Kameň iba niekomu, kto si praje ho dať Nicolasovi Flamelovi'. V Zrkadle je zabudovaná slepá škvrna, ktorú filozofi pričítajú ideálnej spravodlivosti; musí s každým, kto pred neho predstúpi, zachádzať s rovnakým pravidlom, nech je to pravidlo akékoľvek. Preto musí existovať spôsob, ako sa dostať k doméne, kde je Kameň ukrytý, ktorý môže vyvolať ktokoľvek. A teraz vidíš, prečo ty, Chlapec, Ktorý Prežil, si tým, kto má vyskúšať stratégie, ktoré vymyslíme. Pretože bolo povedané, že toto zariadenie má morálnu orientáciu, a môže mu byť prikázané ju využiť. Je mi jasne známe, že konvenčne si ty ten, o ktorom hovoria, že je Dobrý, rovnako ako sa o mne hovorí, že som Zlý." Profesor Quirrell sa dosť temne usmial. "Takže náš prvý pokus - ale nie posledný, tým si buď istý - bude vyskúšať, čo Zrkadlo spraví s tvojim pokusom získať Kameň za účelom záchrany života Hermiony Grangerovej a stovky ďalších tvojich spolužiakov."

"A prvá verzia toho plánu," povedal Harry, ktorý tomu konečne začal rozumieť, "toho, ktorý ste vymysleli v piatok môjho prvého týždňa na Rokforte, bola, že Kameň získa Dumbledoreov obľúbenec, Chlapec, Ktorý Prežil, ako obetavý a vznešený pokus zachrániť život svojho umierajúceho učiteľa Obrany, Profesora Quirrella."

"Samozrejme," povedal Profesor Quirrell.

Bola to celkom poetická intriga, podľa Harryho, a aj by uznal jej eleganciu, keby nebolo daných okolností.

Potom Harryho napadlo niečo iné.

"Um," povedal Harry. "Myslíte si, že Zrkadlo je pasca pre vás -"

"Neexistuje žiadna možnosť pod nebesami, podľa ktorej by toto nebolo vymyslené ako pasca."

"Inač povedané je to pasca pre Lorda Voldemorta. Ibaže to nemôže byť pasca pre neho osobne. Musí použiť nejaké všeobecné pravidlo, ktoré jej robí základ, nejaká všeobecná vlastnosť Lorda Voldemorta, ktorá ju spustí." Bez vedomého uvedomenia si sa Harry zamyslene mračil na zlatý rám Zrkadla.

"Ako vravíš," povedal Profesor Quirrell, ktorý sa začínal mračiť na Harryho mračenie sa.

"No, v prvý štvrtok tohto roku mi šialený Riaditeľ Dumbledore, ktorého som práve videl spopolniť kura, povedal, že nemám najmenšiu šancu dostať sa do jeho zakázanej chodby, keďže nepoznám kúzlo Alohomora."

"Chápem," povedal Profesor Quirrell. "Ach. Keby ťa tak bolo napadlo povedať mi toto omnoho skôr."

Žiaden z nich nemusel povedať nahlas to zjavné, že ten kus reverznej reverznej psychológie úspešne zaistil, že Harry sa z diaľky vyhýbal Dumbledoreovej zakázanej chodbe.

Harry sa stále sústredil. "Myslíte si, že Dumbledore má podozrenie, že ja som, v jeho jazyku, horcrux Lorda Voldemorta, alebo všeobecnejšie, že nejaké stránky mojej osobnosti boli okopírované od Lorda Voldemorta?" Ešte počas kladenia tejto otázky si Harry uvedomil aká hlúpa otázka to je, a koľko úplne jasných dôkazov už videl, že -

"Je nemožné, aby to Dumbledoreovi ušlo," povedal Profesor Quirrell. "Nie je to zas tak nepatrné. Čo iné by si mal myslieť? Že si herec v hre, ktorej hlúpy autor sa nikdy nestretol so skutočným jedenásťročným dieťaťom? Iba blábolivá trúba by - hm, nič som nepovedal."

A dvaja sa ďalej v tichu pozerali na Zrkadlo.

Konečne si Profesor Quirrell povzdychol. "Zdá sa, že som sa prechytráčil. Žiaden z nás sa neodváži nechať svoj obraz odraziť Zrkadlom. Predpokladám, že budem musieť prikázať Profesorke Sproutovej aby odčinila moje zabúdacie zaklínadlá z pána Notta a slečny Greengrassovej... Totiž ďalšia vlastnosť Zrkadla je, že to pravidlo, podľa ktorého reaguje k tým, ktorí sú v ňom odrazení, ignoruje externé sily, ako napríklad falošné spomienky, alebo Mätúce kúzlo. Zrkadlo odrazí iba také sily, ktoré vzniknú v človeku samom, stavy mysle, ku ktorým ľudia dôjdu svojími vlastnými rozhodnutiami; tak to tvrdia viaceré zdroje. Preto mám pripraveného pána Notta a slečnu Greengrassovú, ktorí veria v rozdielne príbehy o tom, prečo je dôležité získať Kameň." Profesor Quirrell si pošúchal koreň nosa. "Vymyslel som ďalšie príbehy pre iných študentov, pripravené na spustenie vybraným spúšťačom... ale ako sa tento deň blížil, začal som cítiť pesimizmus k tomuto projektu. Vyzerá to, že by sa stále oplatilo vyskúšať Notta a Greengrassovú, ak nevymyslíme niečo lepšie. Ale rozmýšlam, či sa Dumbledore nepokúsil zostrojiť túto hádanku tak, aby vedela odolať Voldemortovej prefíkanosti špecificky. Rozmýšlam, či sa mu to nemohlo podariť. Ak vymyslíš alternatívny plán, ktorý schválim na vyskúšanie, ssľubujem, žže neublížžim žžiadnej lútke, ktorú poššlem pred Zzrkadlo, terazz a ani nikdy potom; a neočakávam, žžeby som ten ssľub poruššil. A znova ti pripomínam rukojemníkov, ktorí závisia na mojom úspechu, slečnu Grangerovú a ostatných."

A znovu stáli pred Zrkadlom v tichosti, starší Tom Riddle s mladším.

"Mám podozrenie, Profesor," povedal Harry po chvíli, "že celá trieda vašich hypotéz o tom, že niekto vytiahne Kameň zo Zrkadla pomocou dobrých a úprimných úmyslov, je chybná. Riaditeľ by nenastavil takého získavacie pravidlo."

"Prečo?"

"Pretože Dumbledore veľmi dobre vie, aké jednoduché je skončiť v stave, kedy veríme, že robíme správnu vec, a v skutočnosti to tak nie je. Je to prvá možnosť, ktorú by si predstavil."

"Je to pravda ale mi klamešš?"

"Hovorím úprimne," povedal Harry.

Profesor Quirrell prikývol. "Potom to berme v úvahu."

"Nie som si istý či táto hádanka je riešiteľná," povedal Harry. "Stači nastaviť pravidlo ako, napríklad, že vaša ľavá ruka musí drzať malú modru pyramídu a dve veľké červené pyramídy, a pravá ruka musí vytláčať majonézu na škrečka -"

"Nie," povedal Profesor Quirrell. "Nie, nemyslím si. Legendy sú nejasné o tom, aké pravidla môžu byť použité, ale myslím, že musia mať niečo s originálnym zamýšlaným pouižím Zrkadla - musí to mať niečo s hlbokými túžbami a želaniami vyplývajúcimi z vnútra danej osoby. Vytláčanie majonézy na škrečka to nie je, pre väčšinu ľudí."

"Hmm," povedal Harry. "Možno to pravidlo je, že osoba vôbec nesmie chcieť Kameň použiť - nie, žo je príliš jednoduché, príbeh, ktorý ste dali pánu Nottovi to rieši."

"V niektorých ohľadoch rozumieš Dumbledoreovi lepšie, ako ja," povedal Profesor Quirrell. "Tak sa ťa pýtam toto: ako myslíš, že by Dumebldore mohol použiť svoju predstavu akceptovania smrti na stráženie Kameňa? Pretože o tom si najviac myslí, že ja nemôžem nikdy pochopiť, a nie je od pravdy ďaleko."

Harry o tom dlhšiu chvíľu premýšlal, uvažoval o niektorých nápadoch a potom ich zahodil. A potom, pri jednom nápade, uvažoval, či má zostať ticho... predtým, ako si zmapoval tú očividnú časť nastavajúcej konverzácie, kedy sa ho Profesor Quirrell v Parselčine opýta, či na niečo prišiel.

Neochotne Harry prehovoril. "Môže si Dumbledore myslieť, že toto Zrkadlo má prístup do posmrtného života? Mohol dať Kameň na miesto, o ktorom si myslí, že je to posmrtný život, takže iba ľudia veriaci v posmrtný život ho môžu vidieť?"

"Hm..." povedal Profesor Quirrell. "Áno... je to celkom možné. Použitím tohto nastavenia Zrkadla, ktoré ľudom ukazuje túžby ich srdca... Albus Dumbledore by videl seba, znovu zjednoteného so svojou rodinou. Videl by seba zjednoteného s nimi po smrti, želal by sám zomrieť, namiesto toho aby sa oni vrátili k životu. Svojho brata Aberfortha, svoju sestru Arianu, svojich rodičov Kendu a Percivala... myslím, že by to bol Aberforth, komu by Dumbledore dal Kameň. Spoznalo by Zrkadlo, že to bol Aberforth osobne, komu dal Kameň? Alebo to môže byť akýkoľvek mŕtvy príbuzný danej osoby, ak tá osoba verí, že jej príbuzný jej môže Kameň vrátiť?" Profesor Quirrell chodil v malom kruhu, držiac sa dostatočne ďaleko od Harryho a aj od Zrkadla. "Ale to všeko je len nápad. Poďme vymyslieť ďalší."

Harry si začal ťukať na líce, a potom náhle prestal, keď si uvedomil, kde to gesto pochytil. "Čo ak Perenelle je tá, ktorá sem vložila Kameň? Možno prikázala Zrkadlu, aby Kameň vrátilo tomu, kto ho tam pôvodne vložil."

"Perenelle sa dožila tak dlho vďaka tomu, že pozná svoje limity," povedal Profesor Quirrell. "Nepreceňuje svoj vlastný intelekt, nie je pyšná, ak by to bolo tak, straila by Kameň už pradávno. Perenelle by sa nepokúsila vymyslieť dobré pravidlo pre Zrkadlo sama, nie, keď to Majster Flamel môže nechať v Dumbledoreových múdrejších rukách... Ale to pravidlo vrátiť Kameň tomu, kto si pamätá, že ho tam vkladal, by mohlo fungovať, keby ho tam vložil Dumbledore sám. Bolo by to ťažké pravidlo na obídenie, keďže nemôžem jednoducho niekoho zmiasť Mätúcim kúzlom, aby uveril, že tam vložil Kameň... Mysel by som vytvoriť falošný Kameň, a falošné Zrkadlo, a zariadiť príslušnú drámu..." Profesor Quirrel sa teraz mračil. "Ale to je stále niečo, čo by si Dumbledore predstavil, že Voldemort dokáže zariadiť, ak má dostatok času. Ak vôbec, tak by Dumbledore chcel kľučom k Zrkadlu pouziť stav mysle, o ktorom si myslí, že nedokážem zariadiť u lútky - alebo pravidlo, o ktorom si Dumbledore myslí, že Voldemort nemôže pochopiť, napríklad také, ktoré používa akceptovanie vlastnej smrti. To je dôvod, prečo som tvoj predchádzajúci nápad považoval za pravdepodobný."

A potom Harryho niečo napadlo.

Nebol si istý, či je to dobrý nápad.

... ale nebolo to tak, žeby mal Harry veľmi na výber.

"Arguendo," povedal Harry. "Nie sme si istý, čo je potrebné na získanie Kameňa. Ale dostatočná podmienka by mala zahrňovať Albusa Dumbledora, alebo niekoho iného, v stave, kedy by veril, že Temný Pán bol porazený, že hrozba je ukončená, a že je čas vybrať Kameň a vrátiť ho naspäť Nicolasovi Flamelovi. Nie sme si istý, ktorá časť stavu mysle danej osoby, dajme tomu Dumbledoreovej, je tou nutnou časťou, o ktorej si myslí, že ju Voldemort nedokáže vstrebať alebo duplikovať; ale s týmito podmienkami Dumbledoreov úplny stav mysle by mal byť postačujúci.

"Odôvodonené," povedal Profesor Quirrell. "Takže?"

"Korešpondujúca stratégia," povedal Harry opatrne, "je napodobniť Dumbledoreov stav mysle za týchto podmienok, s toľkými detailami, koľko len je možné, a postaviť sa pred Zrkadlo. A tento stav mysle musí byť dosiahnutý vnútornými silami, nie externými."

"Ale ako by sme toto mohli dosiahnuť bez Legilimencie alebo Mätúceho kúzla, keď oboje by boli externé - ha. Už chápem." Ľadový pohľad Profesora Quirrella bol zrazu penikavý. "Navrhuješ, aby som pomiatol sám seba, tak, ako si ty zasiahol kliatbou sám seba na tvojej prvej lekcii Bojovej Mágie. Tak, aby to bola interná sila, a nie externá, stav mysle, ku ktorému som prišiel len zo svojich vlastných rozhodnutí. Povedz mi, či si tento návrh priviedol so zámerom chytiť ma do pasce, chlapče. Povedz mi to v Parselčine."

"Moja mysseľ, ktorú ssi požžiadal vymysslieť sstratégiu možžno bola ovplyvňená takým zzámerom - kto vie? Vedel ssom, žže budešš mať podozzrenie, opýtašš ssa túto otázzku. Rozzhodnutie je na tebe, učiteľ. Neviem nič, čo by ssi ty nevedel, o tom, či je možžné, aby toto bola passca na teba. Nehovor tomu zzrada, ak ssa ssám rozzhodnešš vysskúššať to, a zzlyhá to." Harry pocítil silný impulz usmiať sa, a potlačil ho.

"Milé," povedal Profesor Quirrell, ktorý sa usmieval. "Domnievam sa že existujú hrozby dôvtimnej mysle, ktoré nemože neutralizovať ani tázanie v Parselčine."