"Neznamená to, že sa z nás stanú Temní Čarodejníci," povedal Harry. "Kopa ľudí, ktorí nevedia vyčarovať Patronovo Kúzlo nie sú Temní. Godric Chrabromil nebol Temný Čarodej..."

Godric porazil Temných Pánov, bojoval za ochranu obyčajného ľudu pred šlachtickými rodmi a Muklov pred čarodejníkmi. Mal mnoho pravých priateľov, a stratil takmer polovicu z nich za tú-ktorú dobrú vec. Počul výkriky ranených, v armádach, ktoré zvolal na ochranu nevinných; mladí odvážni čarodejníci sa predbiehali, keď ich povolal, a potom ich musel pochovať. Až nakoniec, keď jeho mágia len začala vädnúť v starobe, zoskupil spolu troch ďalších najmocnejších čarodejov svojej éry, aby z holej zeme vyzdvihli Rokfort; ten jediný veľký čin ku Godricovmu menu, ktorý sa netýkal vojny, žiadneho druhu vojny, bez ohľadu na jej správnosť. Bol to Salazar, a nie Godric, kto učil prvých Rokfortských študentov Bojovú Mágiu. Godric prvých Rokfortských študentov učil Herbológiu, mágiu zeleného, rastúceho života.

Do svojho posledného dňa nebol schopný vyčarovať Patronovo Kúzlo.

Godric Chrabromil bol dobrý človek, nie šťastný.

Harry neveril v úzkosť, nemohol zniesť čítať o ufňukaných hrdinoch, vedel, že miliarda iných ľudí na svete by dala čokoľvek, aby si s ním vymenila miesto, a...

A na svojej smrteľnej posteli povedal Godric Helge (pretože Salazar ich opustil a Rowena zomrela predtým), že nič z toho neľutoval, a že nevaruje svojich študentov, aby nešli v jeho stopách, že nikto nikdy nesmie povedať, že niekoho varoval, aby nešiel v jeho stopách. Ak by to bola správna vec, ktorú by mal on urobiť, tak by nikdy nikomu neporadil konať nesprávne, ani najmladším Rokfortským študentom. A napriek tomu, pre tých, ktorí šli v jeho stopách, dúfal, že budú pamätať, že Godric Chrabromil povedal svojej fakulte, že je to v poriadku, ak budú šťastnejší, ako on. Že červená a zlatá budú odteraz svetlé, teplé farby.

A plačúca Helga mu sľúbila, že keď bude Riaditeľkou, tak sa uistí, aby to tak bolo.

Na čo Godric zomrel, a nezanechal po sebe žiadneho ducha; a Harry odstrčil tú knihu Hermione a odišiel ďalej, aby ho nevidela plakať.

Nemysleli by ste si, že kniha s tak nevinným názvom ako "Patronovo Kúzlo: Čarodejníci, ktorí mohli a ktorí nie" bude najsmutnejšou knihou, ktorú Harry kedy čítal.