Neskôr, Hermiona Grangerová: Práve sa pripravovala zatvoriť knihy a odložiť domácu úlohu pred tým, ako by išla spať, Padma a Mandy ukladali svoje knihy oproti nej na druhej strane stola, keď Harry Potter vošiel do Bystrohlavskej spoločenskej miestonsti; a až vtedy si uvedomila, že ho od raňajok vôbec nevidela. Toto zistenie bolo rýchlo udupané oveľa prekvapújucejším zistením. Na Harryho ramene bolo zlato-červené okrídlené stvorenie, žiariaci vták ohňa. A Harry vyzeral smutný a opotrebovaný a absolútne unavený, akoby ten fénix bol jedinou vecou držiacou ho na nohách, ale napriek tomu bola okolo neho vrúcnosť, keby ste skrížili oči, mohli by ste si myslieť že sa nejakým spôsobom pozeráte na Riaditeľa, taký dojem Hermione prešiel mysľou aj keď to nedávalo žiaden zmysel. Harry Potter sa pretlahočil Bystrohlavskou klubovňou, okolo pohoviek plných zízajúcich dievčat, okolo kruhov karty hrajúcich zízajúcich chlapcov, mieriac za ňou. Teoreticky sa s Harrym Potterom ešte nerozprávala, jeho týždeň mal skončiť až zajtra, ale čokoľvek sa dialo bolo jasne oveľa viac dôležitejšie ako toto - "Félix," povedal Harry práve keď začala otvárať ústa, "toto dievča je Hermiona Grangerová, a teraz sa so mnou nerozpráva pretože som idiot, ale ak chceš sedieť na ramene dobrého človeka, ona je lepším človekom, ako ja." Toľko vyčerpania a bolesti v hlase Harryho Pottera - Ale predtým než sa stihla rozhodnúť čo s tým urobiť fénix skĺzol z Harryho ramena ako oheň ťahajúci sa zápalkou zvýšenou rýchlosťou, mieriac za ňou; letel pred ňou fénix a pozeral na ňu očami svetla a ohňa. "Caw?" opýtal sa fénix. Hermiona naň pozerala, cítila sa ako pred otázkou na teste na ktorý sa zabudla učiť, pred tou jedinou najdôležitejšou otázkou a ona sa naňu nikdy v živote nepripravovala, nevedela nájsť žiadnu odpoveď. "Ja -" začala. "Ja mám len dvanásť, zatial som nič neurobila -" Fénix okolo nej iba jemne preplachtil, točil sa okolo jedného konca krídla ako bytosť svetla a vzduchu ktorou bol, a vzniesol sa späť na rameno Harryho Pottera, kde sa pevne usadil. "Ty hlúpáčik," povedala Padma sediaca oproti nej, ktorá vyzerala akoby sa rozhodovala či sa má smiať alebo šklebiť, "fénixovia nie sú pre bystré zodpovedné dievčatá robiace domáce úlohy, sú pre idiotov ktorí pôjdu rovno na piatich starších Slizolinských tyranov. Existuje dôvod, prečo Chrabromilské farby sú červená a zlatá, vieš." V Bystrohlavskej klubovni nastalo veľa kamarátskeho smiechu. Hermiona nebola z tých, ktorí sa smiali. A ani Harry. Harry si cez tvár položil dlaň. "Povedz Hermione že sa ospravedlňujem," povedal Padme, jeho hlas takmer šepkajúci. "Povedz jej, že som zabudol, že fénixi sú zvieratá, že nerozumejú času a plánovaniu, nerozumejú ľuďom, ktorí pôjdú robiť dobré skutky neskôr - nie som si istý či vôbec rozumejú čo pojem osoba znamená, všetko, čo vidia, je to, čo ľudia robia. Félix nevie, čo dvanásť znamená. Povedz Hermione, že sa ospravedlňujem - nemal som - zase sa to pokazilo, čo?" Harry sa otočil na odchod, s fénixom stále na ramene, a pomaly sa začal plahočiť k schodom, ktoré viedli do jeho izby. A Hermiona to nemohla nechať tak, jednoducho to nemohla nechať tak. Nevedela, či je to jej súťaživosťou s Harrym alebo niečím iným. Jednoducho to nemohla nechať pri tom, že sa fénix od nej otočil. Musela - Jej myseľ uložila celistvosti svojej vynikajúcej pamäti horúcu zúfalú otázku, a našla jedinú vec - "Išla som bežať pred Dementora vyskúšať zachrániť Harryho!" zakričala trochu zúfalo na červeno-zlatého vtáka. "Chcem povedať že som fakt začala bežať a tak! To bolo hlúpe a odvážne, nie?" So štebotavým výkrikom sa fénix opäť odrazil z Harryho ramena, naspäť k nej ako šíriaci sa plameň, trikrát okolo nej prekrúžil akoby bola stredom ohnivej búrky, a na malý okamih jeho krídlo pohladilo jej líce, a potom fénix letel naspäť k Harrymu. V Bystrohlavskej klubovni bolo ticho. "Hovoril som ti to," povedal nahlas Harry, a potom začal stúpať schodami do svojej izby; vyzeralo to, že stúpa veľmi rýchlo, akoby bol z nejakého dôvodu veľmi ľahký, takže za malú chvíľu spolu s Félixom zmizli. Hermiona držala trasúcu sa ruku na líci na ktorom ju Félixovo krídlo pohladilo, bolo tam miesto pretrvávajúceho tepla, akoby tá malá časť kože bola veľmi jemne zapálená. Odpovedala na fénixovú otázku, zdalo sa, ale cítila sa akoby len tak tak prešla testom, akoby dostala 62 bodov a mohla dostať 104, keby sa snažila viac. Keby sa vôbec bola niekedy snažila. Vôbec sa o to nepokúšala, keď nad tým tak rozmýšľala. Iba robila svoje domáce úlohy - Koho si zachránila? -- Harry pozrel hore na jansú modrú oblohu. Ak ste chceli byť racionalistom, museli ste prečítať strašne veľa prác na chyby v ľudskej prirodzenosti, a niektoré z tých chýb boli nevinnými logickými zlyhaniami, a niektoré z nich vyzerali o dosť temnejšie. Harry pozrel hore na jasnú modrú oblohu a myslel na Milgramov experiment. Stanley Milgram ho urobil aby preskúmal príčiny Druhej Svetovej Vojny, aby sa pokúsil pochopiť prečo občania Nemecka poslúchali Hitlera. A tak naplánoval experiment na vyšetrenie poslušnosti, aby zistil, či Nemci, z nejakého dôvodu, mali väčšiu tendenciu uposlúchnuť škodlivé rozkazy od autority. Najprv uskutočnil pilotnú verziu svojho experimentu na Amerických subjektoch, ako kontrolnú vzorku. A potom sa neobťažoval skúšať to na Nemcoch. Experimentálny aparát: Séria 30 prepínačov zoradených vo vodorovnej línii, so značkami začínajúcimi na 15 voltoch idúcich k 450 voltom, a so značkami pre každú skupinu štyroch prepínačov. Prvá skupina štyroch prepínačov označená ako 'Mierny šok', šiesta ako 'Extrémne intenzívny šok', siedma ako 'Nebezpečenstvo: závažný šok', a pri posledných dvoch prepínačoch označenie 'XXX'. A herec, spojenec experimentátora, ktorý sa pred ostatnými subjekami tváril, že je jedným z nich: ako niekto, kto odpovedal na rovnakú reklamu zháňajúcu účastníkov na experiment o učení, a ktorý prehral (zmanipulovanú) lotériu a bol pripútaný k stoličke, spolu s elektródami. Skutočným účastníkom experimentu bol od elektród aplikovaný malý šok, len aby vedeli, že to funguje. Skutočnému účastnikovi bolo povedané, že experiment je o efektoch trestov na učenie a pamäť, a že súčasťou testu bolo zistiť, či záleží na tom aký druh osoby vykonáva trest; a že osoba pripútana k stoličke sa bude snažiť zapamätať si množinu párov slov, a že zakaždým keď sa 'žiak' pomýli, 'učiteľ' mu má aplikovať postupne silnejší šok. Na stupni 300 voltov sa herec prestal pokúšať odpovedať na otázky a začal kopať do steny, pričom experimentátor kázal subjektom aby odmietnutie odpovedať brali ako chybnú odpoveď a pokračovali. Na 315 voltoch bolo kopanie do steny opakované. Potom nebolo počuť nič. Ak subjekty namietali alebo odmietli stláčať prepínač, experimentátor, zachovavajúci apatické chovanie a oblečený v sivom laboratórnom plášti, povedal 'Prosím pokračujte', potom 'Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali', potom 'Je absolútne nevyhnuteľne aby ste pokračovali', potom 'Nemáte na výber, musíte pokračovať'. Ak ani štvrté popichnutie nefungovalo, experiment sa zastavil. Pred začatím experimentu ho Milgram popísal, a opýtal sa štrnástich skúsených psychológov koľko percent subjektov si myslia, že prejde celú sériu až po 450 voltov, koľko percent subjektov stlačí posledný z dvoch preprínačov označených 'XXX', potom, čo obeť prestala reagovať. Najpesimistickejšia odpoveď bola 3%. Skutočné číslo bolo 26 zo 40. Účastníci sa potili, stonali, koktali, nervózne sa smiali, kúsali si do pier, tlačili si nechty do rúk. Ale pri experimentátorovom popichnutí, väčšína z nich pokračovala v aplikovaní toho, o čom verili, že sú bolestivé, nebezpečné, možno smrteľné elektrické šoky. Celú sériu až nakoniec. Harry mohol vo svojej hlave počuť smiech Profesora Quirrella; hlas Profesora Obrany hovoriaci niečo v zmysle: Prečo, pán Potter, ani ja som nebol tak cynický; vedel som, že ľudia zradia svoje najuctievanejšie princípy za peniaze a moc, ale neuvedomil som si, že prísny pohľad tiež postačí. Je nebezpečné pokúšať sa robiť odhady v evolučnej psychológii ak nie ste profesionalný evolučný psychológ; ale keď Harry čítal o Milgramovom experimente, napadla mu myšlienka, že takéto situácie pravdepodobne nastali veľakrát v prostredí našich predkov, a že väčšina potenciálnych predkov ktorí sa pokúsili neposlúchnuť Autoritu boli mŕtvi. Alebo, minimálne, sa im darilo menej než poslušným. Ľudia si o sebe mysleli, že sú dobrí a morálni, ale keď prišiel nátlak, nejaký obvod v ich mozgu sa zapol, a zrazu bolo oveľa ťažšie, akoby si boli mysleli, hrdinsky vzdorovať Autorite. Aj keby ste to mohli urobiť, nebolo by to ľahké, nebol by to nejaký nenútený prejav hrdinstva. Chveli by ste sa, váš hlas by sa zlomil, boli by ste vystrašení; boli by ste schopní aj napriek tomu vzdorovať Autorite? Harry zažmurkal, v tom okamihu; pretože jeho mozog si práve urobil spojenie medzi Milgramových experimentom a tým, čo Hermiona urobila na svojej prvej hodine Obrany, odmietla zakliať spolužiaka, aj napriek tomu, že jej to Autorita prikázala, chvela sa a bola vystrašená ale stále odmietla. Harry to videl udiať sa priamo pred svojimi vlastnými očami a napriek tomu si to spojenie urobil až teraz... Harry sa pozeral dole na červenajúci sa horizont, Slnko klesalo nižšie, obloha bledla, stmavovala sa, aj keď vačšina bola stále modrá, čoskoro sa zmení na noc. Zlaté a červené farby Slnka a západu mu pripomenuli Félixa; a Harry chvíľu premýšľal či to musí byť smutná vec byť fénixom, a volať, plakať a kričať bez povšimnutia. Ale Félix by sa nikdy nevzdal, kolkokrát zomrel, vždy bude znovuzrodený, pretože Félix je bytosť svetla a ohňa, a zúfanie nad Azkabanom patrí k temnote rovnako ako Azkaban sám. Keby ste dostali pohár spolovice prázdny a spolovice plný, tak taká by bola realtia, taká by bola pravda a tak by to bolo; ale stále by ste sa mohli rozhodnúť aký z toho mať pocit, či by ste zúfali nad tou prázdnou polovicou alebo sa radovali z vody, ktorá by tam bola. Milgram vyskúšal niekoľko iných variácii svojho testu. V osemnástom experimente museli účastníci na obeť pripútanú k stoličke iba volať otázky a zaznamenávať odpovede, zatiaľčo niekto iný stláčal prepínače. Bolo to rovnaké zdanlivé utrpenie, rovnaké horúčkovité kopanie nasledované tichom; ale neboli ste to vy, kto stlačal prepínače. Vy ste sa iba pozerali, ako sa to deje, a čítali otazký mučenému človeku. 37 zo 40 subjektov pokračovalo účasť v experimente až do konca, na 450 voltov označených 'XXX'. A ak by ste boli Profesor Quirrell, mohli by ste sa rozhodnúť byť voči tej pravde cynický. Ale 3 zo 40 účastníkov odmietli spolupracovať až nakoniec. Hermiony. Oni vo svete existujú, ľudia, ktorí by nezakliali spolužiaka Jednoduchou Udierajúcou Kliatbou aj keď im Profesor Obrany rozkázal urobiť to. Tí, ktorí skrývali Cigánov a Židov a homosexuálov vo svojom podkroví počas Holokaustu, a občas kvôli tomu prišli o svoje životy. A boli títo ľudia z nejakého iného druhu ľudstva? Mali snáď v hlavách koliesko navyše, nejaký prídavný kus neurálneho obvodu, ktorí menší smrteľníci postrádali? Ale to je nepravdepodobné, s logikou sexuálnej reprodukcie, ktorá tvrdí, že gény komplexných mechanizmov by boli pomiešané za hranicu opravy, keby neboli univerzálne. Nech Hermiona bola vyrobená z akýchkoľvek častí, každy musí nosiť tie isté časti niekde vo svojom vnútri... ...no, to je pekná myšlienka, ale nemusí byť úplne pravdivá, existujú veci ako doslovné poškodenie mozgu, ľudia môžu stratiť gény a komplexné mechanizmy môžu prestať fungovať, existujú sociopati a psychopati, ľudia postrádajúci koliesko, vďaka ktorému nám záleží. Možno Lord Voldemort sa taký narodil, a možno poznal dobro a napriek tomu si zvolil zlo; v tomto momente na tom ani v najmenšom nezáležalo. Ale absolútna väčšina populácie musí byť schopná naučiť sa urobiť to, čo urobila Hermiona a odporci Holokaustu. Ľudia, ktorí sa zúčastnili Milgramovho experimentu, ktorí sa chveli a potili a nervózne sa smiali zatiaľčo prešli celý rad prepínačov až k tým označeným 'XXX', mnoho z ních potom napísalo svoje poďakovanie Milgramovi, za to, čo sa o sebe naučili. Toto, tiež, je časť toho príbehu, legenda legendárneho experimentu. Slnko teraz skoro kleslo cez horizont, posledný zlatý kraj pokukoval cez vzdialene vrcholky stromov. Harry sa naň pozrel, na viditeľný kraj Slnka, jeho okuliare boli údajne odolné voči ultrafialovému svetlu, a tak sa naň mohol pozerať priamo bez poškodenia svojich očí. Harry sa díval priamo do Slnka, na ten malý zlomok Svetla ktoré nebolo zahalené a zablokované a skryté, aj keď to boli iba 3 časti zo 40, tých zvyšných 37 častí tam niekde bolo. Na pohár, ktorý bol plný na 7.5%, ktorý dokazoval, že ľuďom skutočne záleží na vode, aj napriek tomu, že tá sila záležania v nich bola tak často porazená. Keby ľuďom naozaj nezáležalo, pohár by bol úplne prázdny. Keby každý bol vnútri ako Veď-Viete-Kto, tajne inteligentne sebecký, neboli by existovali žiadni odporcovia Holokaustu. Harry pozeral na západ Slnka, v ten druhý deň zbytku svojho života, a vedel, že zmenil strany. Pretože už tomu nemohol vediť, nie naozaj, nie potom, čo bol v Azkabane. Nemohol urobiť to, čo 37 zo 40 ľúdí hlasovalo, aby urobil. Každý môže mať vnútri seba to, čo je potrebné na to byť Hermionou, a v jeden deň sa to možno naučia; ale ten jeden deň nebol dnes, nie tu, nie teraz, nie v skutočnom svete. Ak ste boli na strane 3 zo 40 ľudé, tak ste neboli politickou väčšinou, a Profesor Quirrell mal pravdu, Harry neskloní hlavu a nepodriadi sa, keď sa to stane. Nieslo to v sebe nádych desivej primeranosti. Nemali by ste byť schopní ísť do Azkabanu a vrátiť sa bez toho, aby ste nezmenili názor na niečo dôležité. Takže má Profesor Quirrell potom pravdu? opýtal sa Slizolinčan. Bezohľadu na to, či je dobrý alebo zlý, má pravdu? Si ty, pre nich, či už to vedia alebo nie, ich ďalším Pánom? Vynechajme tú Temnú časť, to je znovu len jeho cynickosť. Ale je teraz tvojim zámerom vládnuť? Musím sa priznať že z toho som aj ja nervózny. Myslíš si, že s mocou by sa ti dalo veriť? povedal Chrabromilčan. Neexistuje snáď nejaké pravidlo, podľa ktorého ľudia, ktorí chcú moc, by ju nemali mať? Možno by sme mali namiesto nás spraviť vládcu z Hermiony. Mysliš si, že si schopný viesť spoločnosť bez toho, aby skolabovala do totálneho chaosu za prvé tri týždne? ozval sa Bifľomorčan. Predstav si, ako hlasno by mama kričala, keby zistila, že ťa zvolili za Premiéra, a teraz sa sám seba opýtaj, si si istý, že by sa mýlila? Vlastne, povedal Bystrohlavčan, sa musím priznať, že všetky tieto politické veci mi znejú ohromne nudne. Čo keby sme nechali všetko to volenie Dracovi a zostali pri vede? To je to, v čom sme predsa dobrí, a tom je známe, že to tiež zvykne zlepšovať ľudské podmienky, vieš. Spomaľte, povedal Harry svojim komponentom, nemusíme všetko rozhodnúť práve teraz. Máme dovolené hĺbať nad tým problémom najviac, ako je možné, pred tým, než prídeme s riešením.