"Kedysi som bol na ceste stať sa hrdinom," povedal Profesor Quirrell, jeho pohľad ďalej uprený nahor. "Verili by ste tomu, slečna Grangerová?"

"Nie."

"Znovu vám ďakujem, slečna Grangerová. Napriek tomu to je pravda. Kedysi dávno, ďaľeko pred vašim časom alebo časom Harryho Pottera, existoval muž oslavovaný za záchrancu. Predurčený dedič šlachtíckého rodu, taký, akého hocikto rozozná v príbehoch, nosiaci spravodlivosť a pomstu ako sesterské prútiky proti svojmu obávanému protivníkovi." Professor Quirrell sa trpko zasmial, pozerajúc na nočnú oblohu. "Viete, slečna Grangerová, v tom čase som sa už považoval za cynika, a napriek tomu, ... no."

Ticho sa v chladnej noci pretiahlo.

"Úprimne," povedal Professor Quirrell s pohľadom na hviezdach, "stále tomu nerozumiem. Mali vedieť, že ich životy závisia na úspechu toho muža. A napriek tomu to bolo ako keby sa snažili urobiť všetko, čo mohli, aby mu spravili život nepríjemným. Akoby sa mu snažili hádzať pod nohy všetky požné prekážky. Nebol som naivný, slečna Grangerová, neočakával som mocných, že sa so mnou spoja tak rýchlo - nie, pokiaľ v tom nevideli nič pre seba. Ale ich moc bola tiež ohrozená; a tak som bol šokovaný ako vyzerali byť spokojný ked ustúpili opodiaľ, a nechali na tom mužovi bremeno všetkej zodpovednosti. Posmievali sa jeho výkonu a poznamenávali medzi sebou, ako by to oni na jeho mieste boli urobili lepšie, aj keď sa neznížili k tomu, aby vystúpili z radu a pomohli." Profesor Quirrell pokrútil hlavou, ako keby bol zmätený. "A bola to tá najdivnejšia vec - ten Temný Čarodej, ten obávaný protivník - prečo, tí, ktorí slúžili jemu dychtivo skákali k svojim úlohám. Temný Čarodej sa stal krutejším k svojim nasledovníkom, a oni ho tým viac nasledovali. Muži bojovali o šancu slúžiť mu, a tí, ktorích životy záviseli na tom druhom mužovi, mu slobodne jeho život robili ťažšým... Nevedel som tomu porozumieť, slečna Grangerová." Tvár Profesora Quirrella bola v tieni, ako pozeral hore. "Možnože keď na seba ten muť vzal kliatbu činu, ju tým akoby sňal z ostatných? Bolo toto prečo sa cítili, že mu môžu sťažovať jeho bitku s tým Temným Čarodejom, ktorý by ich všetkých zotročil? Veriť, že ľudia budú konať vo svoj vlastný prospech nebol cynizmus, vysvitlo, ale rýdzi optimizmus; v skutočnosti ľudia nedosahujú tak vysokého štandardu. A tak časom ten muž pochopil, že by sa mu darilo lepšie, keby bojoval proti Temnému Čarodejovi sám, ako s takými nasledovníkmi za chrbtom."

"Takže -" Hermionin hlas znel zvláštne v tej tme. "Ste nechali svojim priateľov tam, kde boli v bezpečí, a pokúsili ste sa na toho Temného Čarodeja zaútočiť sám?"

"Prečo, nie," povedal Profesor Quirrell. "Prestal som sa pokúšať stať sa hrdinom a šiel som robiť niečo iné, čo mi bolo viac príjemné."

"Čože?" povedala Hermiona úplne bez rozmýšľania. "To je hrozné!"

Profesor Obrany otočil hlavu z oblohu aby pozrel naňu; a ona videla, vo svetle z dverí, že sa usmieval - alebo minimálne polovica jeho tváre sa usmievala. "Idete mi povedať, slečna Grangerová, že som odporný človek? No, možno som. Ale sú potom všetci tí ľudia, ktorí sa ani nepokúsia byť hrdinami, ešte horší? Keby som nikdy nebol urobil nič, ako oni, boli by ste o mne rozmýšlali v lepšom?"

Hermiona otvorila ústa a zistila, že znovu nemala čo povedať. Nebolo správne zísť z cesty stať sa hrdinom, to ste jednoducho nemohli spraviť, ale taktiež nechcela povedať, že všetci ostatní, ktorí nie sú hrdinami, sú ničím, to bolo Quirrellovské myslenie...

Úsmev, alebo polovičný úsmev, zmizol. "Boli ste nerozumná," potichu povedal Profesor Obrany, "keď ste očakávali nejakú trvalú vďačnosť od tých, ktorích ste sa pokúsila chrániť, akonáhle ste sa vyhlásila hrdinkou. Rovnako, ako ste očákávali od toho muža, že ďalej bude hrdinom, a nazvala ho hrozným, pretože prestal, keď tisícky iných nikdy nepohli ani prstom. Bolo to iba očakávané, že by ste mali bojovať proti školským tyranom. Bola to daň, ktorú ste dĺžili, a oni ju akceptovali ako princovia, s posmechom za neskorosť vašej platby. A stávim sa, že už ste boli svedkom aj toho, ako ich dobrosrdečnosť k vám zmizla ako prach vo vetre, akonáhle už nebolo v ich záujme sa s vami asociovať..."