"Draco Malfoy povedal aurorom pod vplyvom Veritaséra že chcel vedieť, či ma dokáže poraziť, a tak ma vyzval na duel, aby to empiricky otestoval. To boli podľa prepisu jeho presné slová."

"Samozrejme," povedal Harry, stále sa vyhýbajúc jej očiam. "Hermiona Grangerová. Samozrejme že si to pamätá doslovne. Vôbec nezáleží na tom, že bola pripútaná k stoličke, na súde, obvinná z vraždy, pred celým Wizengamotom -"

"Čo si v skutočnosti robieval s Dracom Malfoyom?"

Harry sa trhol, a povedal, "Pravdepodobne nie úplne to čo si myslíš, ale..."

Hrôza v nej stúpala a stúpala, až sa nakoniec preliala.

"Ty si s ním robil vedu?"

"No -"

"Ty si s ním robil vedu? Vedu si mal robiť so MNOU!"

"Nebolo to tak! Nebolo to žeby som s ním robil skutočnú vedu! Len som ho, veď vieš, učil nejaké neškodné kúsky muklovskej vedy, ako elementárnu fyziku a algebru a tak - nie je to tak žeby som s ním robil originálny magický výskum, tak ako som to robil s tebou -"

"A predpokladám že si mu nepovedal o mne, čo?"

"Hm, samozrejme že nie?" povedal Harry. "Robil som to s ním už od októbra, a nedá sa povedať, žeby bol vtedy pripravený počuť o -"

Nepopísateľný pocit zrady v nej tryskal a tryskal, bral kontrolu nad všetkým, jej stúpajúcim hlasom, jej zabodavajúcim sa pohľadom, jej nosom, o ktorom si bola istá, že začne tiecť, nad knedlíkom v jej hrdle. Postavila sa od stola a o krok ustúpila, aby mohla na svojho zradcu lepšie vidieť, a jej hlas skoro pišťal, keď naňho kričala, "To nie je okej! Nemôžeš robiť vedu s dvoma ľudmi naraz!"

"Eee -"

"Chcem povedať, nemôžeš robiť vedu s dvoma ľudmi naraz a nepovedať im o tom druhom!"

"Ah..." povedal Harry opatrne. "Premýšlal som o tom, a dával som si pozor aby som nepomiešal tvoj výskum s niečím, čo som robil s ním -"

"Tak ty ssi ssi dával pozor." V ss bolo počuť zasyčanie.

Harry zodvihol ruku a pošúchal si svoje strapaté vlasy, a nejako to spôsobilo, že naňho chcela kričať ešte viac. "Slečna Grangerová," povedal Harry, "myslím že tento rozhovor začal byť metaforický na takom stupni, že, hmm..."

"Čo?" zapišťala naňho z plných pľúc, vnútri ich utišujúcej bubliny.

Potom si to uvedomila a očervenela tak, že keby mala mágiu dospelej čarodejnice, jej vlasy by sa spontánne samovznietili.

Jediný ďalší návštevník knižnice, Bystrohlavský chlapec sediaci v opačnom, vzdialenom kúte, na nich čumel širokými očami a zároveň sa snažil o smutný pokus zakryť svoje zízanie tým, že si priamo pod očami držal knihu.

"Tak," povedal Harry s malým povzdychom. "Pevne držiac v mysli že to bola iba blbá metafora, a že skutoční vedci spolu spolupracujú celý čas, nemyslím si žeby som podvádzal. Vedci často mlčia o projektoch, na ktorých robia. My dvaja robíme výskum, ktorý tajíme, a boli dôvody nepovedať o ňom Dracovi Malfoyovi konkrétne - nebol by so mnou zostal, na začiatku, keby bol vedel, že sme priatelia a nie iba rivali. A Draco by bol ten, kto by bol v nebezpečenstve, keby som hocikomu povedal o ňom -"

"Je to skutočne všetko?" povedala. "Vážne, Harry? Nebolo to tak, že by si chcel, aby my obaja sme sa cítili špeciálni, akože každý z nás je jediný, s ktorým chceš byť, a jediný, kto s tebou je?"

"To nebolo to čo som -"

Harry zastavil.

A pozrel sa na ňu.

Všetka krv jej šla naspäť do tváre, možno by jej z uší mala sršať para, ktorá by ďalej mala roztopiť jej hlavu a tekuté mäso by jej malo stekať po krku, vtedy, keď si uvedomila, čo nahlas povedala.

Harrymu to dochádzalo a zízal na ňu v úplnej hrôze.

"No..." povedala dosť vysokým hlasom, "je to, och, ja neviem, Harry! Je to len metafora? Keď chlapec minie stotisíc galeónov aby zachránil dievča z istej pohromy, to dievča má právo tak premýšľať, nemyslíš? Je to ako keď ti kúpi kvety, iba, vieš, trochu viac -"

Harry vyskočil od stola a potkýnal sa, keď od nej ustupoval, a rukami pri tom šialene mával. "To nie je dôvod, prečo som to urobil! Urobil som to, pretože sme priatelia!"

"Iba priatelia?"

Dýchanie Harry Pottera začínalo prestupovať do rýchleho vzdychania. "Veľmi dobrí priatelia! Dokonca extra-špeciálni priatelia! Možno navždy najlepší priatelia! Ale nie takí priatelia!"

"Je to skutočne tak zlé, myslieť na to?" povedala prichyteným hlasom. "Tým myslím, nehovorím že som do teba zaľúbená, ale -"

"Och, nie si? Ďakujem nebesiam."