"Strach považujem za výbornú motiváciu, a vskutku je to strach, čo mnou teraz hýbe. Veď-Viete-Kto, akokoľvek strašný, stále dodržiaval isté hranice. Je to môj profesionálny posudok, hovoriac ako učený čarodej skoro na úrovni Dumbledorea a Toho-Koho-Netreba-Menovať, že ten chlapec sa môže pridať do radov tých, ktorých rituály sú vyryté na náhrobkoch krajín. Toto nie je zbytočná starosť, McGonagallová, už som počul slová, ktoré spôsobili najzávažnejšie predtuchy."

"Zbláznili ste sa? Myslíte, že by pán Potter mohol - to je smiešne. Pán Potter by predsa nemohol -"

Jej mysľou bez slov prebehol obraz kúsku skla na oceľovej guli.

"- pán Potter by takú vec neurobil!"

"Jeho úmyselná voľba nie je nutná. Málokedy sa čarodejníci vydali spôsobiť svoju vlastnú skazu. Pán Potter vám nemusí pripadať zlomyseľný. Pripadá vám nedbalý, keď sa rozhodne dosiahnuť nejaký cieľ? Znova hovorím, mám špecifický dôvod pre najzávažnejšie možné obavy!"

"Hovorili ste o tom s Riaditeľom?" povedala pomaly.

"To by bolo horšie ako nezmyselné. Dumbledore na chlapca nemá žiaden dosah. Prinajlepšom o tom vie a je rozumný, aby to neurobil horším. Mne potrebný stav mysle chýba. Vy ste tá, ktorá - ale vidím, že stále hľadáte iných, aby vás zachránili." Profesor Obrany sa od nej obrátil a vydal sa k dverám. "Myslím, že by som mal konzultovať so Severusom Snapeom. Ten muž je síce chodiaca pohroma, ale pozná situáciu, a možno má lepšie porozumenie chlapcovej nálady. Čo sa týka vás, madam, predstavte si seba na konci svojho života, vediac, že Británia - nie, Británia nie je vaša pravá krajina, je tak? Predstavte si seba na konci svojho života, ako sa temnota blíži cez vädnúce steny Rokfortu, vediac, že vaši študenti zomrú s vami, spomínajúc na tento deň a uvedomujúc si, že bolo niečo iné, čo ste mohli urobiť."