Na toto miesto prišiel Lord Voldemort, tichšie ako padnuté listy kĺzajúce sa po chodníku.

Remus Lupin chytil Harryho okolo ramena. "Dotkni sa brány," naliehal.

Harry natiahol rukou a spravil tak.

Sťaby rýchlo rastúci kvet vzplala spod zamotanej buriny za bránou tabuľa, drevená tabuľa, na ktorej zlatým písmom stálo:

Na tomto mieste, v noci 31. októbra 1981,
Lily a James Potterovci prišli o svoje životy.

Prežil ich ich syn, Harry Potter,
jediný čarodejník, ktorý kedy ustál Smrtiacu Kliatbu,
Chlapec, ktorý prežil, ktorý zlomil Veď-Viete-Koho moc.

Tento dom bol zanechaný vo svojom zruinovanom stave,
ako monument Potterovcom,
ako pamiatka na ich obetu.

Na prázdnom mieste pod zlatým písmom boli napísané ďalšie správy, tucty, magickým atramentom, ktorý vyšiel na povrch a zažiaril dostatočne jasne, aby sa dal prečítať, a potom vybledol, aby dal miesto ďalším správam.

Takže si pomstil môjho Gideona.

Ďakujeme Ti, Harry Potter. Maj sa dobre, kdekoľvek si.

Vždy budeme Potterovcom zaviazaní.

Och, James, och Lily, je mi to tak ľúto.

Dúfam, že žiješ, Harry Potter.

Vždy je nejaká cena, ktorú treba zaplatiť.

Želám si, aby naše posledné slová boli milšie, James. Je mi to ľúto.

Po každej noci príde úsvit.

Odpočívaj v pokoji, Lily.

Buď požehnaný, Chlapec, ktorý prežil. Bol si našim zázrakom.

"Hádam -" povedal Harry. "Hádam, že toto ľudia robia - miesto toho aby sa to pokúsili napraviť -" zastavil sa. Tá myšlienka vyzerala byť nehodná tohto miesta. Pozrel hore, a videl Remusa Lupina, ako naňho pozerá pohľadom tak vľúdnym, až Harry odvrátil pohľad na vybuchnutú a zlomenú strechu.

Bol si našim zázrakom. Harry vždy chápal slovo "zázrak" v kontexte, podľa ktorého žiadna taká vec v prirodzenom vesmíre neexistuje. A napriek tomu, jeden pohľad na tento zruinovaný dom, a zrazu vedel presne, čo to slovo znamená: tón nevysvetlenej priazne, nevyložiteľné požehnanie. Temnému Pánovi sa skoro podarilo vyhrať, a potom sa za jednu noc všetka temnota a hrôza skončili; neodôvodnená spása, náhly úsvit preč z temnoty, a ani teraz nikto nevedel prečo...

Keby Lily Potterová prežila svoju konfrontáciu s Lordom Voldemortom, presne takto by sa cítila, potom, keď by videla svoje bábätko stále živé.

"Poďme," zašepkalo to bábätko, o desať rokov neskôr.

A šli.